Radka Pavlovčinová hrá v českých filmoch i zahraničných projektoch

27. března 2010 v 20:47 | eMbÉčKo |  Rozhovory, Články
Radka Pavlovčinová
Prežiť život naplno, s láskou a vierou...
V pätnástich vymenila Senicu za Prahu a od tej doby si plní svoj sen. Tancuje, spieva, hrá, naplno využíva svoj talent. V súčasnosti ju televízni diváci môžu vidieť v českom seriáli Prvý krok, kde stvárnila úlohu Sylvie, krásnej, ambicióznej a nadanej študentky súkromnej divadelno-tanečnej školy. Dá sa povedať, že Radka Pavlovčinová tu tak trochu stvárňuje i samu seba. Pôvabná absolventka muzikálového herectva na pražskom Ježkovom konzervatóriu pred Vianocami zavítala na Záhorie a poskytla nám exkluzívny rozhovor. 

Ako ste sa dostali k jednej z hlavných úloh v seriáli Prvý krok, ktorý teraz beží na slovenskej súkromnej televíznej stanici? 
,,To je dlhý príbeh. Ešte som študovala na Ježkovom konzervatóriu, keď tam jedna česká agentúra prišla robiť konkurz na tanečníkov a hercov do pripravovaného seriálu. Konkurz sa konal v tanečnej sále školy a bol veľmi náročný. Púšťali nám rôzne tanečné štýly a museli sme improvizovať, okrem toho overovali aj naše herecké nadanie. Potom sa dlhú dobu vôbec nič nedialo a asi až po roku mi zavolali, že ma obsadili do hlavnej role a o mesiac sa začína nakrúcať. Už som si ani pomaly nepamätala, o čo v tom seriáli malo ísť, tak som z toho zostala dosť vyjavená. Našťastie, v škole mi vyšli v ústrety, požiadala som o individuálny študijný plán a zmaturovala som potom v 5. ročníku." 

V seriáli ste si zahrali po boku známych českých hercov -  spomeňme napríklad Veroniku Žilkovú či Pavla Kříža, ale aj začínajúcich umelcov. Ako si spomínate na obdobie nakrúcania?
,,Nakrúcanie bolo super a dnes môžem povedať, že to bol jeden z najkrajších rokov môjho života. Nás, mladých, tam bolo štrnásť a keďže sme nemali ešte žiadne väčšie herecké skúsenosti, ocitli sme sa na rovnakej lodi. Vznikli nové priateľstvá, všetci sme sa navzájom podporovali, zdieľali sme rovnaké pocity, nebola v tom žiadna závisť. Vnímam to ako dar od Boha, že sme sa tam stretli. Hoci odvtedy už uplynul rok, s viacerými sa stretávam ďalej a stali sa mojimi blízkymi priateľmi." 

Úloha Sylvie však vašou prvou hereckou skúsenosťou nebola...
,,Už predtým som si zahrala vo filme Rafťáci, to však nebola hlavná úloha. Rafťákov som nakrúcala počas svojho prvého leta v Prahe. Skončil sa školský rok a ja som plánovala odísť domov na prázdniny, no naskytla sa príležitosť, tak som ju využila a prežila naozaj dobrodružné leto."


Bravúrne prechádzate zo slovenčiny do češtiny a naopak. Išlo to tak dobre od začiatku, alebo ste mali s jazykom nejaké problémy?
,,Neboli žiadne problémy. Možno je to tým, že som práve zo Senice a blízkosť hraníc urobila svoje. Zásluhu však na tom určite má aj to, že som odmalička sledovala v televízii české rozprávky a filmy. V Čechách žije dosť Slovákov, ktorí stále hovoria po slovensky, ja som sa však rozhodla, že začnem s češtinou hneď od začiatku. Vedela som, že češtinu využijem a hlavne som to potrebovala kvôli škole a herectvu." 

Boli k vám pedagógovia v škole ako k Slovenke tolerantní, dokázali prižmúriť oči, keď išlo napríklad o českú výslovnosť?
,,Pedagógovia boli skvelí. No asi jediným väčším ústupkom bolo, že som na maturite nemusela písať slohovú prácu z českého jazyka..."    

Prečo ste si vlastne vybrali štúdium na českej strednej škole? Veď konzervatórium je aj v Bratislave...
,,Chodila som na osemročné gymnázium v Senici, tancovala som, navštevovala som dramatický krúžok. Raz ma Janko Slezák počul spievať na koncerte a poradil mi, aby som to skúsila na pražskom konzervatóriu. On tam v tom čase chodil na spev k jednému profesorovi a vedel, že je to naozaj kvalitná škola. Ja som v podstate plánovala, že skončím gymnázium a pôjdem na JAMU do Brna, no a Janko mi vnukol myšlienku, prečo neísť za svojím snom už od strednej školy. Vyskúšala som teda prijímacie skúšky a zobrali ma."    

Mali ste vtedy len pätnásť. Muselo to byť náročné pre vás aj pre rodičov...
,,Spočiatku som musela každý víkend cestovať domov. Čím som však bola staršia, tým sa dôvera rodičov zväčšovala. Myslím si, že keď je človek odkázaný sám na seba v takom mladom veku, skôr dozrie. Odrazu má za seba zodpovednosť a hoci môže robiť všetko, čo chce, zároveň si uvedomuje, čo to obnáša. Sám si skrátka určuje mantinely tak, aby sa nemusel hanbiť pred sebou, ani pred inými." 

Ako na vás zapôsobila samotná Praha a život v nej?
,,Ja som si Prahu načisto zamilovala. Je to nesmierne malebné miesto, dýchajúce históriou a takmer až prímorskou atmosférou. Keď som tam prišla prvý raz, ako človeku z malomesta sa mi zdala byť Praha obrovská. Ale napodiv, nikdy som sa v nej nestratila..."

Viete si predstaviť žiť v nej natrvalo?
,,Určite áno, ale ešte by som sa chcela niekam pozrieť, pretože považujem za dôležité vidieť a spoznať toho čo najviac a potom sa rozhodnúť." 

Na čom pracujete v súčasnosti?
,,Momentálne sa venujem veľkému projektu nemeckej produkcie Ben Hur. Ide o historický bájny epos, v ktorom účinkuje približne 350 ľudí. S týmto predstavením posledného pol roka cestujeme po Európe. Premiéra bola na jeseň v Londýne a bol to úžasný zážitok, ktorý si nenechalo ujsť asi 12 500 divákov. Okrem toho sme účinkovali v Belgicku, Švajčiarsku, a najmä v Nemecku. Hoci je pomerne náročné presúvať sa z miesta na miesto, je to zároveň veľmi zaujímavá a cenná skúsenosť."     

Robili ste reklamy pre zahraničie, účinkovali v českých filmoch... Nemáte chuť presadiť sa aj na Slovensku?
,,Je pravdou,  že na Slovensku som zatiaľ nič nerobila. Ak by však prišla nejaká zaujímavá ponuka, určite by som neodmietla. Bratislavu takmer vôbec nepoznám, sú tam však divadlá, hrá sa tu muzikál, takže možnosti snáď nejaké budú."

Muzikálové herectvo je o tanci, speve i dramatickom prejave. To všetko ste mohli naplno využiť v spomínanom seriáli Prvý krok. Čo je však najbližšie vášmu srdcu? 
,,Mamička mi často hovorievala, že by som si mala vybrať jedno a tomu sa venovať poriadne. Ja som jej však vysvetľovala, že to nejde, pretože sa nechcem vzdať ani jedného a všetkému sa chcem venovať naplno. Považujem za skvelé, že môžem všetky tieto umenia skĺbiť do jedného, alebo naopak, môžem sa samostatne venovať každému z nich. Dáva mi to neuveriteľné možnosti, široký záber aj do budúcnosti." 


Máte nejaké herecké vzory?
,,Českých hercov je veľmi veľa výborných, ťažko spomenúť niekoho konkrétneho. Zo svetových som vždy mala rada Dustina Hoffmana, ale i Roberta de Nira či Jima Careyho. Neviem prečo, ale väčšinou ma viac inšpirujú muži, mám pocit, že do toho idú naplno, viac si svoju rolu vychutnávajú. Aj zo spevákov mám viac obľúbencov medzi mužmi."

Akú hudbu počúvate?
,,Milujem džez, soul, ale aj gospel, ten by som si raz chcela zaspievať s kapelou, najlepšie černošskou. Nepohrdnem však ani klasikou, to je základ. Zamilovala som si napríklad Bacha a Brahmsa." 

Herec Braňo Polák sa chce na staré kolená stať primátorom rodného Holíča. Čo chcete robiť vy?
,,Určite chcem mať rodinu, oddychovať a veľa čítať. Keď som bola malá, čítanie ma veľmi nelákalo, bola som tá televízna generácia, až posledné dva tri roky som si našla vzťah k čítaniu. A fascinuje ma, koľko fantastických kníh je na svete a koľko múdrosti sa v nich ukrýva. Teraz na ne nemám veľa času, tak sa utešujem, že potom, keď budem na dôchodku, to všetko dobehnem.." 

Spomínate rodinu. Máte v súčasnosti priateľa, s ktorým by ste si vedeli predstaviť budúcnosť?
,,Nie, nemám."

A predstavu o tom, aký by mal byť muž vášho srdca...?
,,Pán Boh presne vie, akého muža ja potrebujem, a až nastane ten správny okamih, pošle mi ho do cesty a ja budem vedieť, že to je On. Nejaké konkrétne kritériá nemám, snáď len, aby bol charizmatický - to je základ. Ono je to tak: v puberte som si vysnívala  tmavého, čiernovlasého, vysokého muža, no postupne som zistila, že takýto ideál vôbec nekorešponduje s tým, čo je v mojom srdci. Presvedčila som sa, že na kráse nezáleží, väčšinou mi človek neučaruje tým, ako vyzerá, ale tým, aký je, ako na mňa pôsobí. Sama som potom neraz prekvapená, ako veľmi je takýto človek vzdialený od ideálu krásy, o akom som kedysi snívala..."

Je ťažké mať vzťah pri takomto hektickom spôsobe života?
,,Je to ťažké, určite. No je dôležité, aby človek mal vieru."

Vieru v čo?
,,Vieru v to, že všetko dobre dopadne, že všetko je tak, ako má byť, vieru v Boha. Nemyslím teraz, že človek musí každý deň chodiť do kostola, podstatné je, aby mal Boha v srdci. Vtedy budem vedieť, že to má zmysel. Napokon, keď človek miluje, vzťah je preňho dôležitý a na partnera si dokáže nájsť čas vždy. Pre mňa je vo vzťahu dôležité najmä to, aby sa partneri navzájom podporovali a aby si dôverovali."

Vianoce už doslova klopú na dvere. Kde, ako a s kým ich budete tráviť?
,,Vianoce tradične trávim s rodinou. Pôvodne sme mali mať predstavenie, no bolo zrušené a nakoniec som rada. Na Vianociach je totiž najkrajšie práve to, že môžete byť so svojimi blízkymi. Určite nebude chýbať kapustnica, na tú sa už veľmi teším, a potom rozprávky, relax, ničnerobenie..."

Máte aj nejaký vysnený darček?
,,Nejaké hmotné veci, to ani nie. Skôr si želám prežiť svoj život šťastne, tak, aby bol každý môj deň prežitý naplno, s láskou a vierou. A priala by som si, aby to všetci okolo mňa prežívali tak isto." 

- Chcete to přepsat do českého jazyka?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
© 2o1o - 2o13 Matthew eMbÉčKo - Všechna práva vyhrazena. Veškeré informace šířit výhradně se zdrojem.